Policajt chytí na pláži pytliaka a chce mu dať pokutu za lov homárov bez povolenia.
- Akú pokutu? - začuduje sa pytliak. Veď som nič neurobil. Tieto dva homáre sú moji miláčikovia a ja som s nimi len na prechádzke.
- Nevymýšľajte si - oborí sa naňho policajt.
- Je to pravda - trvá na svojom pytliak. Pustím ich, aby si zaplávali, a keď zapískam, tak sa vrátia.
- No to chcem teda vidieť - povie pochybovačne policajt.
Muž teda hodí obidva homáre do vody.
- Fajn. Teraz zapískajte a som zvedavý, či sa tie homáre vrátia - povie po chvíli policajt.
- Homáre? - začuduje sa pytliak. - Aké homáre?

Ráno sa muž zobudí po strašnej opici. Hrozne ho bolí hlava, za pohár vody by dal poklad a zo včerajšieho večera si vôbec na nič nespomína. Zašmátra vedľa seba na posteli rukou a manželky nikde. Otvorí oči a na poduške lístok: "Za chvíľu prídem, miláčik, milujem ťa!"
Vstane, ide do kuchyne a tam už pripravené raňajky, čerstvé pečivo, horúca káva, praženica, slaninka a opäť odkaz: "Dobre ráno, ľúbim ťa!"
Nechápavo pokrúti hlavou, ale stále si nemôže spomenúť. Vbehne do obývačky a tam jeho syn. Tak sa pýta:
- Čo sa tu včera stalo?
- Ale, prišiel si domov napitý ako sviňa, ten monokel máš od stolíka, keď si prepadol cez prah dverí, potom si ovracal celú chodbu a nakoniec aj seba.
- No dobre, ale to nevysvetľuje čo sa tu stalo...
- Nakoniec sa mama rozhodla, že ťa vezme do kúpeľne, aby si sa umyl a ty si pri tom začal vykrikovať: Pozor, ruky preč ženská, ja som šťastne ženatý!

Čím menej si toho chce žena na seba obliecť, tým viac času na to potrebuje.