Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Jano podozrieva svoju ženu, že ho podvádza. Tak sa jedného dňa rozhodne sledovať ju. Zavolá si taxi, nasadne a hovorí šoférovi, aby sledoval auto jeho ženy. Idú za ňou, až nakoniec jeho žena zastaví pred bordelom a vojde dnu. Jano po prežití infarktového stavu hovorí taxikárovi:
- Počujte. Dám vám 5000, keď pôjdete dnu a donesiete mi moju ženu.
Taxikár odíde, vojde do bordelu a po chvíli vychádza so ženou v náručí, ktorá sa hádže, kope a vrieska, dôjde ku taxíku a hodí ženu dovnútra. Jano na ňu pozrie a hovorí:
- Pane, ale toto nieje moja žena.
- Nie, to je moja. Teraz idem, pre tú vašu.

Aká je mužská predstava romantiky?
Futbalový štadión osvetlený sviečkami.