Na majstrovstvách sveta v zápasení vo voľnom štýle sa do finále prebojoval aj slovenský reprezentant. Jeho súperom bol Rus, známy svojim chmatom "praclík", ktorého ešte nikto neporazil. Tréner radí Slovákovi:
- Drž sa od neho, lebo keď ťa chytí do 'praclíka' tak si v háji zelenom.
Hneď v prvom kole, po niekoľkých sekundách chytí Rus Slováka do "praclíka", všetci už vstávajú a tlieskajú, keď tu zrazu Slovák šmarí Rusa na zem, zvalí ho na lopatky a vyhráva zápas. Všetci sú prekvapení a on nechce povedať, ako to dokázal. Tréner mu hovorí v kabíne:
- Tak počúvaj, mohol by si mi to povedať, ako si ho dostal, som predsa tvoj tréner.
On mu hovorí:
- O.K. Tak keď ma už chytil do toho 'praclíka', vedel som, že nemám veľkú šancu, tak som sa začal obzerať. Tesne pred svojimi očami som videl gule. Tak som do nich z celej sily zahryzol a to by si sa divil, akú silu človek v sebe nájde, keď sa zahryzne do vlastných gulí.

Moja žena mi naznačovala, čo chce na nadchádzajúce výročie. Povedala: "Chcem niečo, čo prejde z 0 na 150 za 3 sekundy." Tak som jej kúpil osobnú váhu. A hádka začala...

- Všimol som si, že tvoj otec má opuchnuté líce. To od zubov?
- Nie, od modlitby.
- Ale netáraj...
- Netaram. Včera sme sa spolu celá rodina modlili otčenáš a keď sme prišli po "zbav nás zlého", otec sa pozrel na mamu a ona si to všimla.