Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
V zime skoro ráno vstáva z postele potichúčky poľovník, aby nezobudil manželku a ide na poľovačku. Zoberie si psíka a vykračuje v krutej zime. Po chvíli si sám povie.
- Ja hlupák v takejto strašnej zime sa mám naháňať po hore? Idem ja domov.
Tak príde domov a znovu sa potichúčky vracia do postele, aby nezobudil manželku. Manželka sa z polosna opýta.
- Je veľká zima?
- Veľká - šeptom odpovie poľovník.
- A ten môj starý somár išiel na poľovačku!
Mama číta inzerát v novinách:
"Sympatický muž s vilou, bazénom, tromi autami a tridsaťročnými úspormi hľadá milé dievča na bližšie zoznámenie."
Mama ihneď poslala svoju dcéru za týmto mladíkom. Keď príde dcéra domov zo svojho rande, mama sa netrpezlivo pýta:
- No, aký bol?
- Bol aj sympatický, aj vilu s bazénom mal.
- A autá?
- Aj auta mal.
- A čo tie tridsaťročné úspory?
- Dokonca ešte teraz mi stekajú dole stehnami!
