Ide záhorák po preplnenej bratislavskej ulici a narazí do veľmi nervózneho bratislavčana. Ten naňho zreve:
- Ty debil!
Záhorák sa naňho pozrie, zasmeje sa a hovorí:
- Ná de bych biu! V Prióri!
Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
Poľovníci chvália svojich psov:
- Minule som vyšiel na poľovačku a zistil som, že som zabudol náboje. Dal som psovi oňuchať pušku a on mi z domu doniesol náboje.
- Ja som si raz zabudol pušku. Dal som svojmu psovi oňuchat náboje a doniesol mi pušku.
- To je všetko nič. My sme sa raz vybrali kúpať, ale manželka si zabudla plavky. Dal som ju psovi oňuchať na príslušných miestach a za chvíľu dotiahol suseda za vajcia.
