Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.

Po roku od promócie sa stretli dvaja bývali spolužiaci:
- Človeče, keď pomyslím na to, aký som ja inžinier, tak sa normálne bojím ísť k lekárovi!

Pes vedie slepca cez križovatku a vtiahne ho dnu na červenú. Autá brzdia, kolesá pískajú, chaos na križovatke. Po jej prejdení vytiahne slepec keksík a dáva ho psovi. Účastník tohto všetkého mu vraví:
- Tak ten pes vás skoro zabil a vy mu za to dávate ešte odmenu?
Slepec:
- Ja len zisťujem, kde má hlavu a tak ho nakopem do riti, že si to bude pamätať.