Na pustom ostrove stroskotali američan, nemec a slovák. Keďže neboli schopní nič splašiť na jedenie, hrozila im smrť hladom. Keď bolo najhoršie, obetoval sa američan, odrezal si nohu, upiekli ju a zjedli. Po čase, keď zase zomierali od hladu, nemec obetoval svoju ruku. No hlad sa prihlásil znova. Večer američan s nemcom túžobne pozerali na slováka, ten nevydržal napätie, vstal a vytiahol vtáka. Tí dvaja pozreli na seba a nemec vraví:
- No, aspoň klobáska.
Slovák sa uškrnie a vraví:
- Hohó chlapci, dostanete po jogurtíku a pôjdete spinkať.

Po rokoch stretne Fero Jana a vidí, že on viditeľne schudol a kedže aj on by chcel tak schudnúť, tak sa ho pýta, ako to dokázal. On mu dá adresu jednej firmy a on tam na druhý deň zájde. Tam ho zavrú do miestnosti a po chvíli vojde žena, vyzlečie sa a hovorí:
- Ak má chytíš, tak má môžeš pretiahnuť.
Naháňa ju tri hodiny, ale nechytí ju. Príde domov, postaví sa na váhu a fakt schudol 5 kíl. Na druhý deň vojde do tej istej miestnosti, poukladá všetky veci tak, aby ju mohol chytiť a čaká. Zrazu sa otvoria dvere, vojde svalnatý černoch a hovorí:
- Ak ťa chytím, tak ťa pretiahnem.

Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky.
- Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš.
- No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky.
- Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám!
Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou:
- Do kelu, zase idú dopredu.