Vezie sa veľkopodnikateľ na svojom džípe a zbadá pri ceste akéhosi somráka, ktorý oddychuje. Zrazu luskol prstami a pred ním sa objavila fľaška piva. Somrák ho vrazil do seba a pokračoval v oddychu. Veľkopodnikatela to zaujalo a tak zastavil a začal somráka pozorovať. Po chvílke somrák opäť luskol prstami a opäť sa zrazu objavilo pivo. Tak sa to niekoľkokrát opakovalo. Veľkopodnikateľ to už nevydržal a obrátil sa na somráka:
- Počuj, človeče, ako to robíš?
- No... mám džina, ktorý plní moje želania, - odvetí lenivo somrák.
- Skutočného džina?! Predaj mi ho.
- No, nemôžem ho predať. Ja ho sám potrebujem.
- Pozri! Tu máš kľúče od môjho džipu, tu máš kľúče od mojej novej vily a tu je šek na milión. Predaj mi ho!
- Tak to súhlasím.
Somrák vzal kľúče a šek, vytiahol spod pazuchy starú lampu a dal ju veľkopodnikateľovi. Veľkopodnikatel utrel lampu, z nej vyletel džin a vraví:
- Počúvam ťa, pán môj! Aké sú tvoje rozkazy?
- Tak! Chcem nové auto, novú vilu, miliardu na účet a kontrolné balíky firiem Slovnaft, SPP...
- Moment, pane môj! Neponáhľaj sa! - zastavil ho zázračný sluha,
- Ja som úzko špecializovaný džin! Tak čo si dáš? Gambrinus, Kozel alebo Topvar?

Ešte nikdy som nič nedokončil, ale...

Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky.
- Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš.
- No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky.
- Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám!
Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou:
- Do kelu, zase idú dopredu.