Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Príde chlap na policajnú stanicu a opýta sa vrátnika, kde je bonzáreň. Vrátnik ho pošle na prvé poschodie. Chlapík zaklope, vojde a službukonajúci policajt sa ho pýta, čo si praje. Chlap mu odpovie:
- Môj sused má na dvore kopu dreva!
- No a čo, to nie je žiadny trestný čin.
- Ale on s tým chodí za hranice!
- To tiež nie je trestný čin.
- Ale on v tom vozí zlato!
Policajt sa poteší a pošle chlapa domov. Ked príde chlap domov zdvihne telefon a volá susedovi:
- Sused, zohnal som ti ľudí na rúbanie toho dreva. Budú ti to robiť tí istí, čo ti na jar kopali záhradu.

Otec krúti hlavou nad synom, ktorý sa práve vrátil zo skúšky, ako inak, neúspešne:
- Synku, synku, čím som ťa spravil, tým si aj ostal...