Američania chcú vyslať špióna na Slovensko a rozhodnú sa, že najmenej nápadné bude, keď tam bude študovať na vysokej škole. Prvý adept sa ale po týždni vráti naspäť do Ameriky.
- Ako to, že ťa odhalili? - pýta sa ho nadriadený.
- No, prišli sme do školy, išli sme na prednášku a všetci tam spali, len ja som si zapisoval a tak ma odhalili.
Pošlú tam druhého, ale ten je tiež hneď späť.
- Ako to, že ta odhalili, veď už si vedel ako na to? - pýta sa šéf.
- No, prišli sme na prednášku, všetci spali a ja tiež. Potom sme išli na intrák, všetci chlastali a húlili, ale ja nie, a tak ma odhalili.
Američania vyšlú tretieho adepta a ten sa vráti po pol roku.
- Už si tam vydržal tak dlho, tak ako ťa mohli odhaliť? - pýta sa šéf.
- No, keď sme boli na prednáškach, tak všetci spali a ja tiež. Keď sme boli na intráku, tak všetci chlastali a húlili a ja tiež. Potom ale prišlo skúškové, všetci to spravili, a len mňa vyrazili.

Na hraničnom priechode sa pýta muž colníka:
- Pane, je možné vyvážať zlato do Francúzska?
- Samozrejme. No v primeranom množstve, - odpovie colník.
- A stodesať kilogramov je primerané množstvo?
- Tak to určite nie!
- V tom prípade, - obráti sa muž k manželke, - zlato moje, zostávaš doma.

Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník.
- Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj...
Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera."
- A ty tu čo robíš?
- Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam...
- Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.