Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
Na hraničnom priechode sa pýta muž colníka:
- Pane, je možné vyvážať zlato do Francúzska?
- Samozrejme. No v primeranom množstve, - odpovie colník.
- A stodesať kilogramov je primerané množstvo?
- Tak to určite nie!
- V tom prípade, - obráti sa muž k manželke, - zlato moje, zostávaš doma.
Cestujú v jednom kupé mladý muž a mladá žena. Cestujú už dobrú hodinu a mladík si iba číta noviny, ženu si vôbec nevšíma. Nakoniec to ona už nevydrží a vraví:
- Počúvajte! Ja som mladá, vy ste mladý! Ja som celkom príťažlivá! Okrem nás v tomto kupé nikoho niet. Je noc. Vari ma vy nechcete?
Mladík odloží noviny a hovorí:
- Viete, slečna, ja mám takú zásadu. Lepšie je hodinku počkať, ako tri hodiny prehovárať!
