Na frekventovanej križovatke v centre Bratislavy stoja chodci na prechode a čakajú, kým naskočí zelená. Potom pomaly a disciplinovane (ako je na Slovensku zvykom) prechádzajú cez cestu. V tom sa zprava priženie dvadsať tonový kamión a prejde v plnej rýchlosti cez cestu. Na zemi spúšť - mŕtvi a dokaličení ľudia, niektorí popristávali na stromoch. Malá Anička sa pozerá na otecka a mamičku, ktorí ležia na zemi a nejavia známky života. Len oteckovi sa z nosa valí krv. Nakloní sa k Jožkovi, svojmu bratovi, a pýta sa ho:
- Čo teraz?
- Teraz si dáme DELI.

Pár slov pred smrťou:
- Cítiš ten plyn? Zažni!

Ako sa narodí kanibal?
Obžerú z neho matku.

Pýta sa otec syna.
- Vieš synček, že tvoja mamička je z Černobylu?
- Viem.
Synček skloní hlavu.
- A vieš, že ja pochádzam z Hirošimy?
- Áno.
A skloní aj druhú hlavu.

Prečo sa Somálci nemôžu zohnúť?
Aby si nepolámali v bruchu chrbticu.

- Miláčik, chceš má cítiť?
- Áno, srdiečko.
Prrrrrrrrrddd

Mám krásne nové červené FERRARI. Štartujem, vychádzam z garáže, som na ceste, pridávam plyn, vchádzam na hlavnú, pridávam, idem najmenej dvesto, vidím kŕdel detí, zapínam stierače.

Aký je to človek, ktorý nemá oči?
Bezočivý.