Manžel nie je doma a manželka si medzitým kráti čas s pekným milencom. Zahrkocú kľúče... počuť zámok.... manželka schová milenca do skrine vzopne ruky k nebu a prosí.
- Ó bože, urob so mno čo chceš, len nech nás prosím neobjaví môj muž. Je strašne žiarlivý a určite by zabil nielen mňa, ale aj môjho milenca.
Na to sa otvoria nebesia a odtiaľ sa ozve.
- Dobre, bude ako chceš, ale za tri roky ťa povolám k sebe... utopíš sa.
- Dobre, dobre, len nech ho prosím teraz nenájde.
Všetko prebehne úplne hladko. Tri roky sa žena nekúpe, iba sprchuje. Nechodí do plavárne, vode sa zďaleka vyhýba. Tri roky ubehnú. Ubehnú štyri, päť. Na svoj sľub aj zabudla. Po piatich rokoch si kúpi zájazd na okružnú plavbu okolo sveta. Na lodi je veľká zábava, samé ženy, keď zrazu vtom sa začne výletná loď potápať. Žena si spomenie na svoj sľub. Pokľakne, vzopne ruky k nebesiam a volá:
- Ó bože, teraz, teraz ma chceš povolať k sebe? Pozri koľko nevinných žien teraz umrie spolu so mnou.
Nebesá sa opäť otvoria a odtiaľ sa ozve:
- Dva roky. Dva roky mi trvalo, kým som vás, všetky štetky, dostal na túto loď.

Do plného autobusu nastúpi babka, postaví sa k chlapcovi a hovorí:
- Chlapče, nemohol by si sa postaviť?
- Babka, dobrý pokus, ale toto ja poznám. Ja sa postavím a vy si sadnete.

Mladý vojak príde na základňu v púšti.
Pýta sa kapitána:
- Šéfe, ako to tu môžete vydržať bez žien?
- Dá sa, ale keď ti budú už veľmi chýbať, v maštali máš ťavu a tú použi.
Najprv sa mu to protivi, ale po dlhom čase predsa len príde k ťave.
Keď sa už vracia celý špinavý a spotený, spýta sa kapitána:
- Šéfe, ako to robíte?
- Normálne, sadneme na ťavu a ideme do mesta.