Prišla pani k lekárovi - zelená, modrá, uplne zbitá.
- Čo sa vám stalo, pani?
- Zakaždým, keď sa môj muž vráti z krčmy napitý, tak ma takto zmláti. Čo mám robiť?
- Uvarte si kamilkový čaj a keď sa váš muž vráti z krčmy, kloktajte a príďte sa po týždni ukázať.
Po týždni pani príde a žiadne stopy po bitke.
Hovorí:
- Zabralo to, nemláti ma!
Lekár na to:
- Ja som vedel že stačí držať hubu.

Manželka si domov privedie milenca a hovorí mu, aby bol ticho, lebo ich papagáj všetko vykecia. Milenec hodí na klietku sako a hovorí:
- Vieš čo, ty urobíš stojku pri stene a roztiahneš nohy. Ja sa rozbehnem, urobím dvojité salto a zapichnem sa do teba.
Z klietky sa ozve:
- Dajte dolu to sako, vytrhnite mi jazyk, ale toto musím vidieť!

Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.