Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
Príde Fero za sekretárkou Ančou a hovorí jej:
- Anča, počúvaj, keď ti dám stovku, ukážeš mi prsia?
- No dobre, zíde sa.
A ukáže mu.
- A počúvaj, keď ti dám päťstovku, ukážeš mi aj zadok?
- Dobre.
- A keď ti dám tisícku, ukážeš sa mi aj dole z predu?
- Fíha, to je pekný peniaz, tak dobre.
- A keď ti dám päťtisícku, pomiluješ sa so mnou?
No prachy sa vždy zídu, tak sa s ním pomiluje a Fero odíde. Potom prišiel šéf a pýta sa:
- Anča bol tu Fero?
- Bol.
- A dal ti výplatu?
- Prosím si deväťdesiat červených ruži.
- Preboha, čo ste vyviedli?
