Príde občan na úrad práce a hovorí:
- Chcel by som prácu, ktorá dobre vynáša.
- Výborne. Máme pre vás miesto riaditeľa so šesdesiattisícovým mesačným platom a služobné auto k tomu.
- Robíte si zo mňa srandu?
- Vy ste s tým začali.

Premiér sa vybral na osobný prieskum životnej úrovne obyvateľstva. Vošiel do akéhosi domu, v ktorom na dvore postávala babička. Pýta sa jej:
- Babka, ako sa máte?
- Dobre. Nesťažujem si.
- Babka, máte televízor a chladničku?
- Samozrejme.
- A auto?
- Mercedes.
- Aha! Na nedostatok peňazí si teda nesťažujete.
- Nie, nesťažujem. Žijeme si celkom dobre. Pohoda.
- A viete babka, - vypne hruď premiér - že je to moja zásluha?
- Starý! - volá babka na dedka - Poď dolu z povaly. Prišiel ti brat z Ameriky.

Manžel nie je doma a manželka si medzitým kráti čas s pekným milencom. Zahrkocú kľúče... počuť zámok.... manželka schová milenca do skrine vzopne ruky k nebu a prosí.
- Ó bože, urob so mno čo chceš, len nech nás prosím neobjaví môj muž. Je strašne žiarlivý a určite by zabil nielen mňa, ale aj môjho milenca.
Na to sa otvoria nebesia a odtiaľ sa ozve.
- Dobre, bude ako chceš, ale za tri roky ťa povolám k sebe... utopíš sa.
- Dobre, dobre, len nech ho prosím teraz nenájde.
Všetko prebehne úplne hladko. Tri roky sa žena nekúpe, iba sprchuje. Nechodí do plavárne, vode sa zďaleka vyhýba. Tri roky ubehnú. Ubehnú štyri, päť. Na svoj sľub aj zabudla. Po piatich rokoch si kúpi zájazd na okružnú plavbu okolo sveta. Na lodi je veľká zábava, samé ženy, keď zrazu vtom sa začne výletná loď potápať. Žena si spomenie na svoj sľub. Pokľakne, vzopne ruky k nebesiam a volá:
- Ó bože, teraz, teraz ma chceš povolať k sebe? Pozri koľko nevinných žien teraz umrie spolu so mnou.
Nebesá sa opäť otvoria a odtiaľ sa ozve:
- Dva roky. Dva roky mi trvalo, kým som vás, všetky štetky, dostal na túto loď.