Policajt zastaví auto za prekročenie rýchlosti:
- Dobrý deň, vodičský preukaz!
- Nemám, zobrali mi ho pred polrokom.
- Čože? Vy nemáte vodičák? Tak osvedčenie o technickom stave vozidla.
- Ani to nemám. Viete, auto som ukradol a myslel som, že bude v skrinke, ale keď som tam dával tú pištol, tak som zistil, že tam nie je.
- Čože vy tu máte pištol?
- Áno tú, čo som s ňou zastrelil tú babku, čo jej patrilo toto auto. Ju som dal do kufra.
To už je na policajta veľa, tak zavolá náčelníka. Ten príde k šoférovi, skontroluje vodičák - v poriadku, techničák - v poriadku, otvorí skrinku - žiadna pištol tam nie je, otvorí kufor - ten je prázdny. Tak sa ospravedlňuje:
- Prepáčte, ale ten policajt, čo vás zastavil tvrdil, že nemáte vodičák, jazdíte v ukradnutom aute, že ste ozbrojený a v kufri máte mŕtvolu. Nechápem to.
- No a stavil by som sa, že ten hajzel ešte aj tvrdil, že som prekročil rýchlosť.

Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.

Jožko príde zo školy a hovorí otcovi, že dostal päťku z matematiky.
– Ako to? – pýta sa podráždene otec.
– No, najskôr sa ma učiteľka spýtala, koľko je 3x2. Odpovedal som, že šesť – hovorí Jožko.
– No veď to je správne!
– A potom sa ma spýtala koľko je 2x3.
– Aký je v tom kurva rozdiel? – rozčuľuje sa otec.
– Presne to som jej povedal.