Vezie sa veľkopodnikateľ na svojom džípe a zbadá pri ceste akéhosi somráka, ktorý oddychuje. Zrazu luskol prstami a pred ním sa objavila fľaška piva. Somrák ho vrazil do seba a pokračoval v oddychu. Veľkopodnikatela to zaujalo a tak zastavil a začal somráka pozorovať. Po chvílke somrák opäť luskol prstami a opäť sa zrazu objavilo pivo. Tak sa to niekoľkokrát opakovalo. Veľkopodnikateľ to už nevydržal a obrátil sa na somráka:
- Počuj, človeče, ako to robíš?
- No... mám džina, ktorý plní moje želania, - odvetí lenivo somrák.
- Skutočného džina?! Predaj mi ho.
- No, nemôžem ho predať. Ja ho sám potrebujem.
- Pozri! Tu máš kľúče od môjho džipu, tu máš kľúče od mojej novej vily a tu je šek na milión. Predaj mi ho!
- Tak to súhlasím.
Somrák vzal kľúče a šek, vytiahol spod pazuchy starú lampu a dal ju veľkopodnikateľovi. Veľkopodnikatel utrel lampu, z nej vyletel džin a vraví:
- Počúvam ťa, pán môj! Aké sú tvoje rozkazy?
- Tak! Chcem nové auto, novú vilu, miliardu na účet a kontrolné balíky firiem Slovnaft, SPP...
- Moment, pane môj! Neponáhľaj sa! - zastavil ho zázračný sluha,
- Ja som úzko špecializovaný džin! Tak čo si dáš? Gambrinus, Kozel alebo Topvar?

Dvaja sa bavia pri pivečku:
- Človeče, tak som si ti raz pomýlil manželku so zlodejom. To si mal vidieť, ako sa bránila, ako kričala, keď som ju vyhadzoval z okna...
- To nič nie je. To ja som si raz pomýlil zlodeja s manželkou. A to si mal vidieť, ako sa bránil, ako kričal...

Čím menej si toho chce žena na seba obliecť, tým viac času na to potrebuje.