Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
Príde chlap za farárom.
- Pán farár, zdochol mi pes. Potrebujem, aby ste mi ho pochovali.
- V žiadnom prípade, veď to bol pes. Zviera nemá dušu, nemôžem.
- Viete pán farár, mal som ho dvadsať rokov, verne mi služil, pochovajte ho.
- V žiadnom prípade, už som povedal!
- Pán farár, dám vám 20.000.-Sk, ak mi ho pochováte.
- Tak to ste mali hneď povedať, že bol katolík!
Zavreli chlapa do basy. Vojde do cely, tam spoluväzeň:
- Tak čo, koľko ti dali?
- 25 rokov.
- Tak to tu budeme spolu ešte 20 rokov. Môžeme si krátiť dlhú chvíľu tým, že sa budeme hrať na otecka a na mamičku. Čo chceš byť, otecko alebo mamička?
Úbožiak rozmýšľa, čo povedať. Ked povie 'mamička', tak je jasný. Tak vraví:
- Otecko.
- Výborne! Tak poď sem, otecko, vyfajčiš mamičke.
