Na Slovensko ide koncertovať skupina Prodigy. Húfy fanúšikov ich vítajú na bratislavskom letisku. Ako členovia skupiny vystupujú z lietadla, zarazene pozorujú, ako k ním ide dvojica mladých ľudí oblečených v krojoch, nesúcich chlieb a soľ. Tu sa úplne nadšene ozve bubeník skupiny:
- Teda, tak takto nás ešte nikto nikde neprivítal.
Následne si zapchá jednu nosnú dierku, nakloní sa nad soľ a silno nadýchne.
Na veľkej budove vypukne požiar a jedinou možnosťou ako uniknúť, je skočiť do plachty. Požiarníci sa rozostúpia a čakajú. Vyskočí beloch - chytia ho. Vyskočí druhý beloch - chytia ho, ale keď vyskočí cigáň, tak sa uhnú. Vyskočí druhý - uhnú sa. Jeden požiarnik to nevydrží a zakričí hore:
- Tých zhorených už nehádžte!
Štart lietadla, kapitán ako obyčajne:
- Vážené dámy a páni, pekne vás vítam na palube. Náš let prebieha nad Atlantickým oceánom, vo výške 10 000 metrov, rýchlosť 900 km/h, teplota vzduchu... sakra, ja tvoju mater... do šľaka!
Kapitán sa odmlčí, mŕtvolne ticho, pasažieri bledí, panika, krik... Po dlhšej chvíli kapitán:
- Dámy a páni, prosím, ospravedlnte ma. Letuška ma oliala kávou. Keby ste videli moje nohavice spredu...
Jeden z pasažierov:
- Ty chuj! Keby si videl moje nohavice zozadu...
