Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Hovorí Ďuro Mišovi:
- Včera sme traja kamaráti zavolali k nám na internát jedno dievča. No, čo ti poviem, vypili sme si šampanského, potom piva, potom sme si dobre zasexovali. Potom jeden z nás išiel ešte kúpiť vodku a koňak. Vypili sme si, zase sme si zasexovali...
- Chudák dievča! - poznamenal Mišo.
- Aké dievča?
- No tá, čo ste si ju zavolali na izbu.
- Ach tá... tá neprišla.

- Moja žena má vždy posledné slovo. Aj ozvena v jaskyni to po hodine vzdala.