Po púšti idú blondínka, brunetka a rusovláska. Zrazu sa za nimi objaví lev a začne ich naháňať. Tak bežia, bežia, ale lev ich už dobieha. Brunetka naberie do dlane piesok a hodí ho levovi do oči. Lev len zareve. Bežia ďalej, ale lev ich opäť dobieha. Tentokrát mu hodí piesok do oči rusovláska. Lev zareve. Bežia ďalej a zrazu pred sebou vidia palmu. Rusovláska a brunetka sa na ňu vyšplhajú, len blondínka zostane stáť dole. Tie dve na ňu kričia:
- Neblázni, vylez hore!
Blondínka im odpovedá:
- A čo, ja som hádzala piesok?

Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník.
- Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj...
Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera."
- A ty tu čo robíš?
- Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam...
- Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.

Sekretárka sa pýta šéfa:
- Šéfko, môžem ísť na pohreb svojej svokry?
A šéf nato:
- A kto by nechcel?