Na Slovensko ide koncertovať skupina Prodigy. Húfy fanúšikov ich vítajú na bratislavskom letisku. Ako členovia skupiny vystupujú z lietadla, zarazene pozorujú, ako k ním ide dvojica mladých ľudí oblečených v krojoch, nesúcich chlieb a soľ. Tu sa úplne nadšene ozve bubeník skupiny:
- Teda, tak takto nás ešte nikto nikde neprivítal.
Následne si zapchá jednu nosnú dierku, nakloní sa nad soľ a silno nadýchne.

Hovorí Ďuro Mišovi:
- Včera sme traja kamaráti zavolali k nám na internát jedno dievča. No, čo ti poviem, vypili sme si šampanského, potom piva, potom sme si dobre zasexovali. Potom jeden z nás išiel ešte kúpiť vodku a koňak. Vypili sme si, zase sme si zasexovali...
- Chudák dievča! - poznamenal Mišo.
- Aké dievča?
- No tá, čo ste si ju zavolali na izbu.
- Ach tá... tá neprišla.

Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.