Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.

Pacient príde za psychiatrom a ten sa ho pýta, čo sa mu stalo.
- No viete, bol som u svojej milenky a keď sme boli v najlepšom, zrazu prišiel s veľkým buchotom jej manžel.
- A vám z toho preskočilo.
- Nie, ja som sa nemal kam schovať, tak som sa zavesil na okenný rám z vonkajšej strany. Ale on ma tam našiel.
- A z toho ste sa zbláznili.
- Nie, potom priniesol kladivo a do každého prsta mi dal poriadnu ranu.
- Tak to chápem, z toho sa človek musí zblázniť.
- To ešte nie, ale potom som sa pozrel pod seba a visel som nohami 10 centimetrov nad zemou. Z toho mi jeblo.

Lord hrá golf a zrazu prechádza okolo neho pohrebný sprievod. Prestane hrať, zloží si čiapku z hlavy a čaká, kým prejdú. Posledný človek v sprievode sa otočí na lorda a hovorí:
- Pane, to bolo od vás veľmi šľachetné, že ste prestali hrať, kým prejdeme.
Lord odvetí:
- Áno... veď si to zaslúži... Dvadsať rokov mi bola dobrou manželkou.