Učiteľka na južnom Slovensku hovorí deťom:
- Deti, vytvorte mi vetu na slovo "hroch".
Anička:
- Hroch je veľký.
- Dobre Anička - hovorí učiteľka.
Janko:
- Hroch je škaredý.
- Dobre Janko - hovorí učiteľka.
A na koniec hovorí Móricko svojim nosovým hlasom:
- Na hroochu sa pošmykol Jánošík.

Učiteľka sa pýta Móricka:
- No Móricko, čo nám dáva husička?
- Sadlo.
- Dobre a čo ešte?
- Sadlo.
- Tak to skúsime inak, kde spí tvoj otec?
- V krčme.
- Tak to nie a mamička?
- U suseda.
- No to tiež nie a kde spíš ty?
- V postielke.
- A čím sa zakrývaš?
- Perinkou.
- No a čo je v tej perinke?
- Perie.
- Tak, čo nám ešte dáva husička?
- Sadlo.

- Deti, vymenujte aspoň jedného cicavca.
- Prosím, komár.

Nová učiteľka zemepisu mala prvú hodinu v triede, pred ktorou sa triasli skúsení profesori.
Po začiatku hodiny sa pedagógovia zhromaždili v zborovni a tipli si, koľko minút vydrží. Ale trieda zostala zatvorená až do zvonenia a potom začali cez prestávku vychádzať spokojní študenti. Niektorí mierili presne do knižnice.
- Najskôr som ich ohromila a potom zaúlohovala.
- A to ako?
- Keď som vošla do triedy, pozdravila som "Ahoj zasrani, viete, čo je prezervatív? A vie ho niekto natiahnuť na glóbus?" Lenže nikto nevedel, čo je glóbus, tak to začali zisťovať.

Dvaja študenti na intráku fantazírujú:
- Čo keby sme začali chovať prasa?
- Ti šibe? A čo ten smrad a špina?
- Však si zvykne.

Pani učiteľka sa pýta detí:
- Kto mi povie jednoduchú vetu?
Prihlási sa Anička a hovorí:
- Dievča máva.
- Dobre, teraz tú vetu rozviň.
- Dievča máva na vojaka.
- Dobre, teraz ju skráť.
- Štetka.

Učiteľka sa vadí s deťmi, lebo nemôžu pochopiť, že polovica nomôže byt väčšia ani menšia.
- Ja už asi viem, čím to bude. To bude asi tým, že väčšia polovica z vás ma vôbec nepočúva.

Na hodine dejepisu:
- Čo bolo po smrti Karola Veľkého, žiaci?
- Prosím pohreb.