Pani učiteľka sa pýta žiakov v škole, aby vymenovali nejaký priehľadný predmet. Žiaci postupne odpovedajú:
- Okno.
- Sklo.
Móricko sa zo zadnej lavice veľmi hlási, tak ho pani učiteľka vyvolala. A z nedočkavého Móricka vyhŕklo:
- Pani učiteľka no však rebrík.

Príde Brandon do školy a tam stojí Steve pri svojej skrinke a plače.
Brandon:
- Ahoj Steve, čo sa ti stalo?
Steve:
- Keď som si zaväzoval topánky, roztrhla sa mi šnúrka.
Brandon:
- A nechceš si o tom pohovoriť?

- Oci, dnes sme sa učili, ako sa robia deti... chceš, porozprávam ti...
- No povedz...
- Tak vedel som, že chlapci majú pipíka, ale to, že dievčatá majú POCHVALU, to som netušil!

ŠKOLA HROU:
1. Skúška je od slova "skúsiť"
2. Ak ovládaš čo i len 10% otázok, vždy máš väščiu šancu, než že tvoj syn bude homosexuál.
3. Mágia je na strane malých čísiel: potiahneš si tú jedinú otázku, ktorú si sa a)naučil alebo b)nenaučil. Preto je múdrejšie naučiť sa zo sto otázok jednu, než 99.
4. Ak máš len matné spomienky, vystupuj sebaisto.
5. Ak si nepamätáš vôbec nič, vystupuj bohorovne.
6. Ohľadom termínu skúšky: Čo môžeš preložiť dnes, neprekladaj zajtra!
7. Ak si už na skúške a predchádzajúci piati otázky rovno zložili, choď smelo dnu. Skúšajúci bude deprimovaný a dá ti to, bez ohľadu na to, čo povieš...
8. ...veď čo vieš, možno sa aj trafíš ...
9. ...alebo možno ocení aspoň tvoju drzosť.
10. Ak už ideš na skúšku a nič nevieš, nezúfaj. Ešte vždy je tu šanca. Na slovensku je vysoká dopravná nehodovosť a skúšajúci celkom určite nenocoval na fakulte.

Janko príde domov a mama sa ho pýta:
- Ako bolo prvý ďeň v škole?
- Je to podvod. Na dverách je napísané 1. trieda a vnútri samé drevené lavice.

V pomocnej škole sa deti učia počítať:
- Koľko je štyri krát štyri?
Hlási sa Janko:
- Utorok.
Hlási sa Ferko:
- Tisíc.
Hlási sa Dežko:
- Šesťnásť.
- A ako si to vypočítal?
- No predsa utorok deleno tisíc!

Na hodine Angličtiny:
- Ako sa píše ,Dojčland,?

Po zavedení nového školského systému na Slovensku sa po dlhšom čase stretnú dvaja študenti. Jeden je finančne na dne, zoslabnutý, hladný. Ten druhý prekypuje zdravím a dobrou náladou.
- Ako to robíš? Ja si dovolím akurát tak rožky s čajom - sťažuje sa ten hladný.
- Musíš byť vynaliezavý, ak chceš prežiť. Pozri, ja som si zaobstaral goriliu kožušinu, každé ráno sa prepašujem do zoo, ľudia mi celý deň hádžu dobroty, sem-tam aj peniaze, to by si neveril... Večer sa zahrám na mŕtveho, vyhodia ma von a ja sa celú noc zabávam, samé žúry a baby...
- Hmmm, požičaj ju aj mne na týždeň.
Stalo sa a novej "gorile" sa naozaj darilo. Každý deň kopa žrádla, ovocia, sem-tam peniaze, v noci žúry, baby... Až raz večer to zriadencov zoo prestalo baviť a hodili mŕtvu gorilu levovi do klietky. Však ráno sa aj tak zjaví ďalšia.
- To je môj koniec! - trasie sa študent od strachu. Avšak lev podíde k nemu, dlho ho oňucháva, pozerá sa naň a keď zriadenci odídu hovorí:
- Počuj kamoš, nemáš náhodou cigaretu?