Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Na veľkej budove vypukne požiar a jedinou možnosťou ako uniknúť, je skočiť do plachty. Požiarníci sa rozostúpia a čakajú. Vyskočí beloch - chytia ho. Vyskočí druhý beloch - chytia ho, ale keď vyskočí cigáň, tak sa uhnú. Vyskočí druhý - uhnú sa. Jeden požiarnik to nevydrží a zakričí hore:
- Tých zhorených už nehádžte!

Čo počul posledné terminátor, keď prechádzal cez Sečovce ?
- Dyk, železo !