Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Chlapík ide domov z práce a tu vidí ako na chodníku sedí bezdomovec a má jednu ruku vystretú. Chlapík si myslí 'Je to chudák, pomôžem mu' a hodí mu päť korún a pokračuje. Na druhý deň to isté. Hodí mu päť korún a pokračuje. Tretí deň sa to opakuje. Keď však ide domov z práce na štvrtý deň, bezdomovec má vystreté obe ruky. Chlapík sa pristaví a pýta sa ho, že prečo. Bezdomovec mu odpovedá:
- No, obchody idú, tak som sa rozhodol, že si otvorím pobočku.

Príde chlapček domov z vonku, je smutný a hovorí babke:
- Babi, nikto nechce ísť so mnou von, každý doma sedí za počítačom, každý je len na facebooku a nik vonku.
Babka na to:
- Jj, lol.