Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky.
- Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš.
- No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky.
- Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám!
Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou:
- Do kelu, zase idú dopredu.
Mama číta inzerát v novinách:
"Sympatický muž s vilou, bazénom, tromi autami a tridsaťročnými úspormi hľadá milé dievča na bližšie zoznámenie."
Mama ihneď poslala svoju dcéru za týmto mladíkom. Keď príde dcéra domov zo svojho rande, mama sa netrpezlivo pýta:
- No, aký bol?
- Bol aj sympatický, aj vilu s bazénom mal.
- A autá?
- Aj auta mal.
- A čo tie tridsaťročné úspory?
- Dokonca ešte teraz mi stekajú dole stehnami!
