Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
Učiteľka hovorí žiakom:
- Ako vidíte žiaci, vonku nám krásne zneží, čo keby sme začali s guľovaním?
- Áno, áno - kričia deti.
- No dobre... k tabuli príde Nováková!
Pes vedie slepca cez križovatku a vtiahne ho dnu na červenú. Autá brzdia, kolesá pískajú, chaos na križovatke. Po jej prejdení vytiahne slepec keksík a dáva ho psovi. Účastník tohto všetkého mu vraví:
- Tak ten pes vás skoro zabil a vy mu za to dávate ešte odmenu?
Slepec:
- Ja len zisťujem, kde má hlavu a tak ho nakopem do riti, že si to bude pamätať.
