Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Pacient príde za psychiatrom a ten sa ho pýta, čo sa mu stalo.
- No viete, bol som u svojej milenky a keď sme boli v najlepšom, zrazu prišiel s veľkým buchotom jej manžel.
- A vám z toho preskočilo.
- Nie, ja som sa nemal kam schovať, tak som sa zavesil na okenný rám z vonkajšej strany. Ale on ma tam našiel.
- A z toho ste sa zbláznili.
- Nie, potom priniesol kladivo a do každého prsta mi dal poriadnu ranu.
- Tak to chápem, z toho sa človek musí zblázniť.
- To ešte nie, ale potom som sa pozrel pod seba a visel som nohami 10 centimetrov nad zemou. Z toho mi jeblo.

O tretej ráno búcha spitý muž na dvere svojho bytu. Otvorí mu rozčúlená manželka:
- Teraz sa chodí domov, ty ožran?
- Ti jebeeeeeeeeeeeeeeeé, ja som sa len zastavil pre gitaru!