Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky.
- Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš.
- No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky.
- Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám!
Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou:
- Do kelu, zase idú dopredu.

Američania chcú vyslať špióna na Slovensko a rozhodnú sa, že najmenej nápadné bude, keď tam bude študovať na vysokej škole. Prvý adept sa ale po týždni vráti naspäť do Ameriky.
- Ako to, že ťa odhalili? - pýta sa ho nadriadený.
- No, prišli sme do školy, išli sme na prednášku a všetci tam spali, len ja som si zapisoval a tak ma odhalili.
Pošlú tam druhého, ale ten je tiež hneď späť.
- Ako to, že ta odhalili, veď už si vedel ako na to? - pýta sa šéf.
- No, prišli sme na prednášku, všetci spali a ja tiež. Potom sme išli na intrák, všetci chlastali a húlili, ale ja nie, a tak ma odhalili.
Američania vyšlú tretieho adepta a ten sa vráti po pol roku.
- Už si tam vydržal tak dlho, tak ako ťa mohli odhaliť? - pýta sa šéf.
- No, keď sme boli na prednáškach, tak všetci spali a ja tiež. Keď sme boli na intráku, tak všetci chlastali a húlili a ja tiež. Potom ale prišlo skúškové, všetci to spravili, a len mňa vyrazili.

Študent príde na skúšku, potiahne lístok s otázkou, prečíta, nahodí
zhrozený výraz a pýta sa:
- Pán profesor, môžem si vytiahnuť inú otázku?
- No tak dobre - profesor mal očividne dobrú náladu.
Ale toto sa opakovalo niekoľkokrát, až nakoniec profesora prešla
trpezlivosť a hovorí:
- Dajte index!
A zapísal mu za tri. Keď študent celý šťastný odišiel, asistent sa pýta:
- Prečo ste mu to dali? Veď nič nevedel.
- Niečo vedieť musel, keď tak usilovne hľadal!