Pápež dostal do daru nové Porsche. Raz povie svojmu vodičovi:
- Dovoľ mi sadnúť si za volant a trochu si zajazdiť.
Ten najprv váha, ale potom privolí. Pápež to vytiahne na 200km/h, keď ho zrazu zastavia policajti. Jeden z nich pristúpi k okienku, ktoré sa pomaly otvorí. Zbadá pápeža za volantom a nervózne hovorí:
- Ospravedlňte ma na moment.
Pribehne ku kapitánovi a hovorí:
- Pán kapitán, neviem, či mu mám dať pokutu, alebo nie. Je to totiž veľké zviera.
Kapitán:
- Je to azda predseda parlamentu?
- Kdeže, väčšie zviera.
- Hádam sám prezident?
- Nie, niekto oveľa vačší!
- Tak to môže byť len pápež.
- Pápež? Ten mu robí len šoféra!

Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.

Príde babka k doktorovi a vraví mu:
- Pán doktor, mne tmavnú nohy.
- A umývate ich?
- A to pomáha?