Minulú noc ma trápili depresie, tak som zavolal na linku dôvery. Prepojili ma na ich call centrum v Pakistane. Vravel som im, že ma tento život nebaví a chcem spáchať samovraždu. Veľmi ich to potešilo a opýtali sa, že či viem šoférovať nákladiak.

Štyri dámy sedia pri partii bridžu a šálke čaju. Prvá hovorí:
- Viete, dámy, poznáme sa už tak dlho. Musím sa k niečomu priznať. Som kleptomanka. Už niekoľko rokov. Ale nebojte sa, vám som nikdy nič nevzala.
Druhá sa pripojí:
- No, ja sa tiež musím priznať. Ťaží ma to už dlho. Som nymfomanka, chlapov nestíham počítať. Ale dala som si pozor, aby som sa vyhla vašim manželom.
Tretia po chvíli hovorí:
- Keď sa takto spovedáme, ja sa tiež priznám. Som lesba. Ale vy nie ste môj typ, ja mám rada mladé slečny, nebojte sa.
Štvrtá vstane a vychŕli:
- Ja sa tiež priznám. Som hrozná klebetnica. A teraz ma ospravedlňte, musím vybaviť pár telefonátov!

Jeden cigáň hovorí do telefónu po rómsky a druhý mu hovorí:
- Ty, Dado, nehovor do teľefonu po romsky, bo ci naučtuju roming.