Ráno sa muž zobudí po strašnej opici. Hrozne ho bolí hlava, za pohár vody by dal poklad a zo včerajšieho večera si vôbec na nič nespomína. Zašmátra vedľa seba na posteli rukou a manželky nikde. Otvorí oči a na poduške lístok: "Za chvíľu prídem, miláčik, milujem ťa!"
Vstane, ide do kuchyne a tam už pripravené raňajky, čerstvé pečivo, horúca káva, praženica, slaninka a opäť odkaz: "Dobre ráno, ľúbim ťa!"
Nechápavo pokrúti hlavou, ale stále si nemôže spomenúť. Vbehne do obývačky a tam jeho syn. Tak sa pýta:
- Čo sa tu včera stalo?
- Ale, prišiel si domov napitý ako sviňa, ten monokel máš od stolíka, keď si prepadol cez prah dverí, potom si ovracal celú chodbu a nakoniec aj seba.
- No dobre, ale to nevysvetľuje čo sa tu stalo...
- Nakoniec sa mama rozhodla, že ťa vezme do kúpeľne, aby si sa umyl a ty si pri tom začal vykrikovať: Pozor, ruky preč ženská, ja som šťastne ženatý!

Otec sa pýta svojej osemročnej dcéry:
- Čo by si chcela k narodeninám?
- Tampón.
- A vieš ty vôbec, čo to je?
- Neviem, ale v televízii som počula, že sa s tým dá dobre hrať tenis, plávať a jazdiť na bicykli.

Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky.
- Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš.
- No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky.
- Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám!
Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou:
- Do kelu, zase idú dopredu.