- Koľko máte detí?
Spýtal sa úradník mladej ženy.
- Sedem.
- A koľko majú rokov?
- Dvanásť, jedenásť, desať, deväť, osem, sedem a šesť. Potom sme si kúpili televízor.

Obrázok:
Krásna krajina, v popredí stojí zaľúbený pár:
On a Off.

- Marienka, Marienka pozri, čo mám.
Zúfale neartikulovane kričí malátne, spomalene pohybujúci sa Janíčko.
- Čo Janíčko, čo máš?
Pýta sa ničím neprekvapiteľná Marienka. A Janíčko slabomyseľne húžve zo seba slová:
- No predsa obrnu!

- Marienka, predo mnou nič nezatajíte. Viem o tom, že ste v druhom stave.
- Práve tak, ako vy, milostivá pani!
- Nebuďte drzá! Ja som sa dostala do druhého stavu od môjho manžela, pána veľkomožného!
- A čo si myslíte, ja od koho?!

Traja muži sa rozprávajú o tom, že ktorá z ich žien je menšia:
- Moja žena je taká malá, že keď ma rozhnevá tak ju zavriem do krabice a je ticho.
- Moja žena je taká malá, že keď s ňou mám problémy, tak ju strčím do pivovej flaše a je kľud.
- Pche, moja žena je tak malá, že keď má krámy tak ju strčím do fixky a týždeň s ňou píšem.

Rozhovor z temného zákutia Moskvy:
- Ja tebja ľubľju.
- Ja tebja tože.
- Ja Ivan.
- Ja tože.

Traja zosnulí sa poberajú do nebies. Aby zmazali všetky hriechy, čo napáchali, musia vytrpieť zlo, čo napáchali pri remesle. Prvý bol obuvník, druhý bol krajčír a tretí cukrár. Vstúpil prvý. Bolo počuť krik. Keď vyšiel, tak sa ho tí dvaja pýtali, čo mu robili.
- Niečo strašné, priklincovali mi na nohy topánky.
Išiel druhý do vnútra. Bolo počuť veľký krik. Keď vyšiel, tak sa ho
obuvník s cukrárom spýtali, čo mu robili.
- Niečo strašné, prišívali mi oblek na telo.
Cukrár povedal:
- Čo už mne len môžu urobiť, veď som bol len cukrárom.
Vošiel dnu. Bolo počuť strašný krik. Ked vyšiel, tak sa ho tí dvaja spýtali:
- Čo ti robili, keď si tak strašne vrieskal?
Cukrár na to:
- Ani sa nepýtajte. Šľahali mi vajcia.

Pristane mimozemštan na salaši, ide za bačom a takto mu rečie:
- Bača, keď mi ukážeš niečo, čo som ešte v živote nevidel, darujem ti sto kíl zlata.
Bača sa zamyslí a ukazuje mimozemšťanovi televízor. Ten kývne rukou a hovorí:
- Ale bača, veď to sme u nás mali v minulom storočí.
Na to bača chytí mimozemšťana za ruku a ukazuje mu lietadlo, ktoré práve letí po oblohe.
- Bača, to nemyslíš vážne, hovorí mimozemšťan, veď to som videl, keď som bol batoľa.
Na to vstúpi do situácie bačova žena a vezme mimozemšťana so sebou do izby. O chvíľu mimozemšťan vybehne a vyloží pred bačovu kolibu sto kíl zlata a rýchlo odletí. Bača sa pýta ženy:
- Čo si mu ukázala?
- Ále, iba kapučína.
- To je čo? - pýta sa bača.
- Nič moc, žaluď do huby a predkožka cez hlavu.