Programátor celú noc bez prestania programuje a keď vypije šiestu kávu a dofajčí krabičku cigariet, niekto zvoní. Programátor ide otvoriť a tam smrtka s kosou. Programátor padne na kolená: "Nie, prosím, ešte nie! Veď je mi sotva tridsaťpäť, s manželkou čakáme dieťa, mám hypotéku na barák ..."
  Smrtka sa na neho opovržlivo pozrie: "Uhni, ty srab! Idem si pre tvoj harddisk!"

Žena príde k právnikovi poradiť sa ohľadom rozvodu. Právnik: "Vari vy už manžela nemáte rada?"
Žena: "Ale mám, lenže je strašne na sex. Chce to robiť stále a ja už jednoducho nemôžem."
Právnik: "Tak namiesto rozvodu po ňom za každý sex vypýtajte nejakú taxu. Možno to obmedzí."
Vyčerpaná žena sa rozhodne tento plán vyskúšať. A má čoskoro príležitosť - hneď, ako sa totiž vráti domov, manžel sa k nej má a chce súložiť. "Pomaly, pomaly," krotí ho žena.
"Odteraz to bude v kuchyni za 10 dolárov, v obývačke za 30 dolárov a za 50 dolárov v spálni." Manžel: "O.K. Tu je päťdesiatka." Žena zamieri k spálni. "Počkaj," chytí ju manžel za ruku. "Ja to chcem päťkrát v kuchyni."

V reštaurácii blízko súdnej budovy obedujú v poludňajšej prestávke dvaja sudcovia.
  Náhle do podniku vtrhne cigáň, osloví jedného zo sudcov:
  "Ty hajzel, tvoj pes pohrýzol moju dcéru! Naval päť tisíc alebo ťa dám na súd!"
  Oslovený sudca ani nemukne, vytiahne peňaženku a cigánovi z nej odpočíta päť tisíc.
  Druhý sudca na to pozerá, neverí svojim očiam a namieta:
  "Hej, nič mi do toho nie je, ale na druhej strane viem, že ty žiadneho psa nemáš, a navyše náhodou toho cigána poznám. Má osem synov, ale žiadnu dcéru. Nechápem, prečo si mu dával tie prachy."
  Prvý sudca lakonicky odpovie:
  "Hej, čo si budeme nahovárať. Obaja vieme, ako to dnes pri tých súdov chodí ..."

Manželský pár sa chce dostať do sekty, ale dostanú podmienku, že musia vydržať mesiac bez sexu. Po mesiaci sa ich sektári pýtajú, ako im to išlo.
Muž hovorí: – prvý týždeň to bolo bez problémov, – druhý týždeň to už bolo horšie, – tretí týždeň to sa mi o sexe aj snívalo a – štvrtý týždeň….. žene vypadla z rúk konzerva fazule, zohla sa po ňu, a to už som nevydržal a vyprášil som ju tak, ako bola zohnutá na mieste.
Sektári: Tak to už k nám ale nemôžete!
Manžel na to – čo k vám, ale my nemôžeme už ani do Kauflandu!

V súdnej sieni:
  "Ako ste zabil svoju ženu?"
  "Kladivom."
  Z publika sa ozve: "Ty sviňa!"
Sudca: "Tu rozhoduje súd a nie vy!" ...
  Z publika: "Ja nerozhodujem, ale minulý týždeň som si bol u neho dvakrát kladivo požičať a on mi tvrdil, že žiadne nemá."

Išiel Jano ráno z hodov, bielou cestou kráčal domov.
Hodina už siedma bola, ľudia išli do kostola.
Jano pokojne si kráča, zahrýza do koláča.
Sem-tam glgne za hlt vína, čo mu dala jeho teta.
Jano stále stretáva ľudí, čosi sa mu v bruchu budí.
Trikrát prdne a to stačí, že sa naňho hnačka tlačí.
Lenže ľudí plná cesta, hovno v riti nemá miesta.
Ani kríčka, ani stromov, trebalo by zájsť si domov.
Prdol ešte zo tri razy, to sú predposledné fázy.
Jano v behu vpred sa derie, len-len že sa neposerie.
Hlava mu od strachu puká, hovno mu do gatí kuká.
Už je zle, hej veru áno, čo som sa nevyprázdnil ráno?
Teraz utekať ho súri, sračka v riti mu už zúri.
V behu odopína remienok, odpadne mu gombík jeden.
Už je celkom blízko hajzla, v tom do gatí sračka švajzla.
Jano ako skala stojí, pohyb urobiť sa bojí.
Už je celkom bez nádeje, sračka sa po lýtkach leje.
Blízko hajzla stojí smutne, v tom zareve preúkrutne mocným hlasom do vetra
"Chýbalo len pol metra."

Nový nájomník sa nasťahuje do domu.  Na konci chodby sú otvorené dvere, tak do nich nahliadne a vidí ženu, ako sa drží za prsia a skáče zo stola na zem. Vedľa stola sedí chlap na nočníku a drží dáždnik.

Nový nájomník ide k výťahu a stretne domovníka a pýta sa ho: "... tí ľudia tam vzadu, nemám zavolať doktora?"  A domovník na to: "To sú hluchonemí. Ona mu hovorí, nech skočí pre mlieko a on hovorí, že tam prší a že sa na to môže vysrať. "