Básnička

Išiel Jano ráno z hodov, bielou cestou kráčal domov.
Hodina už siedma bola, ľudia išli do kostola.
Jano pokojne si kráča, zahrýza do koláča.
Sem-tam glgne za hlt vína, čo mu dala jeho teta.
Jano stále stretáva ľudí, čosi sa mu v bruchu budí.
Trikrát prdne a to stačí, že sa naňho hnačka tlačí.
Lenže ľudí plná cesta, hovno v riti nemá miesta.
Ani kríčka, ani stromov, trebalo by zájsť si domov.
Prdol ešte zo tri razy, to sú predposledné fázy.
Jano v behu vpred sa derie, len-len že sa neposerie.
Hlava mu od strachu puká, hovno mu do gatí kuká.
Už je zle, hej veru áno, čo som sa nevyprázdnil ráno?
Teraz utekať ho súri, sračka v riti mu už zúri.
V behu odopína remienok, odpadne mu gombík jeden.
Už je celkom blízko hajzla, v tom do gatí sračka švajzla.
Jano ako skala stojí, pohyb urobiť sa bojí.
Už je celkom bez nádeje, sračka sa po lýtkach leje.
Blízko hajzla stojí smutne, v tom zareve preúkrutne mocným hlasom do vetra
"Chýbalo len pol metra."