Si zázrak, si anjel, čo vedie moje kroky a dáva zmysel môjmu životu. Už som raz skoro umrel, ale potom som stretol teba. Si tu ty a zrazu je všetko iné. Ak ťa stratím, neviem... Si pre mňa všetko, čo mám.

Chcel som žiť len pre teba. Si preč a všetko, po čom som túžil, sa stratilo. Čakám na slnečný lúč, čo mi ťa prinesie späť.

Nechlastaj už toľko, aby ti raz pečienka hlavu nerozbila.

Teória lásky je božská, jej prax diabolská!

Milujem ťa, snáď len to by som ti chcela povedať, ako keď každý večer myslím na teba, každý večer, každé ráno a chce sa mi plakať, tak už príď, ja ďalej nevládzem čakať.

To všetko pár slov neobjasní,
o čom chcem písať v tejto básni.
O očiach tvojich spievať chcem,
o tvojich perách snívať sen.
O pohľade, čo horí, páli,
o hviezde, čo dňom, nocou žiari.
O kráse tvojej, o nehe,
o láske našej, o tebe.
Mám na perách city tvoje,
ľúbim ťa, si srdce moje.

Vážne si myslíš, že ženy sú náročnejšie? Veď ženám stačí prst, ale muž potrebuje celú ruku.

Stratili sme sa, ty mňa a ja teba, stratili sme lásku, stratili sme kúsok seba, tak malý kúsok a predsa najväčší na svete, láska si našla svoje ďalšie obete. Hľadám ťa, vidím ťa a predsa nájsť ide tak ťažko, a možno ty ma už nechceš nájsť a možno nevieš ako...