Máme veľa hviezd, však mesiac si len TY, máme veľa priateľov, však najlepší si TY, zabudnúť na mňa, to všetko je na tebe, zabudnúť na teba, to sa nikdy nestane!

Kúpil som si andulku, dostal som k nej škatuľku.
Nemala diery škatuľka, tak mi zdochla andulka.

Láska je rozkvitnutá ruža,
láska je ruža v rukách muža,
láska je dieťa po narodení,
láska je ruža v rukách ženy,
láska je nežný úsmev matky,
láska sú tieto moje riadky.

Ahoj! Tu manželka Fera Tarabu. Fero už nie je! Bola som dlho preč, UROBIL SA k smrti!

V myšlienkach po tebe túžim,
tebe chcem srdce dať.
Večer sa často pýtam hviezd,
či ťa smiem milovať.

To všetko pár slov neobjasní,
o čom chcem písať v tejto básni.
O očiach tvojich spievať chcem,
o tvojich perách snívať sen.
O pohľade, čo horí, páli,
o hviezde, čo dňom, nocou žiari.
O kráse tvojej, o nehe,
o láske našej, o tebe.
Mám na perách city tvoje,
ľúbim ťa, si srdce moje.

Pozri sa hore na mesiac, kde sa aj ja teraz pozerám. 1000 bozkov má odo mňa, hneď ich k tebe posiela.

Nie je to veľa, len jedna sms. Ale ona hovorí o mne správu: Mám teba, láska, nezabudni na mňa!!!