Anjel mi kázal písať o kráse duše a ja som písala o tebe, kázal mi písať o kráse srdca a ja som písala o tebe, keď mi však kázal písať o sklamaní, musela som písať o sebe.

Tvoj otec musel byť zlodej! Lebo ukradol z neba najkrajšie hviezdy a vložil ti ich do očí.

Keď sa večer stmieva, srdce moje, tebe láska, smutnú pieseň spieva. Pieseň je trpká a veľmi bolí. Asi to nechápeš, no nie je mi po vôli. Milujem ťa celým srdcom, no ale aj dušou. Prečo si mi ublížil, nepohladil ružou?

Keď na tmavej oblohe krásna hviezda žiari, myslím len na teba, čo robíš tam v diali. Veľmi ťa milujem a tu ti sľubujem, nikdy ti neublížim tak, ako ty mne.

Keď sa ťa niekto spýta načo ti je priateľ, ty povedz na to, na čo tebe anjel. On povie, nemám anjela a ty mu odpovedz: Staň sa mi priateľom a zistíš, aké je byť anjelom.

Chcela som byť anjelom, aby som mohla lietať, aby som mohla dávať iným krídla, aby som ich dvíhala pri pádoch, ale toto všetko som našla v skutočných priateľoch.

Nemysli si, že si všetko stratil. Ostali ti ešte nepriatelia.

Chrústik môj, ty si taký krásny. Máš tváričku bielu ako sneh, oči sťa dva smaragdy, tvoje pery sú červené ako krv a tie vlasy majú farbu ako ebenové drevo. No uvedom si, že s takýmto ksichtom beháš po svete len ty a snehulienka.