Básnik by povedal, že máš oči ako súmrak nad milovaným mestom a pusu, ako dvere z autobusu.

Naučme sa spolu milovať, nové veci spoznávať, naučme sa rozkoš prijímať aj rozdávať.

Chcem cítiť tvoje telo, počúvať tvoj rýchly dych. Nežne sa nad teba skloniť, vydať zo seba rozkoš, vzdych. Pozrieť ti do očí a necítiť strach, Bože pomôž, už som pri hviezdach. Sme tu len ty a ja v strede sveta, v strede raja......... strašne ťa chcem mať každý deň.

Bodaj by si láskou vykypela...

Ty moja duša, žitie moje celé,
po tebe volá stále srdca hlas.
Ja milujem ťa neskonalé vrele,
Ty láska si moja na večný čas.

Keď sa ti pozriem do očí, vidím v nich usídlenú lásku. Ale zlatko, keď ťa držím, nevieš, že cítim to isté. Nič netrvá večne a obaja sa môžeme zmeniť. Je ťažké držať sviečku v studenom novembrovom daždi.

Išiel dedko do pivničky, roztrhol si nohavičky.
Babka vzala nitku, zašila mu riťku.

Pamätáš sa, keď sme ako malé deti cestovali vlakom a ja som vystrčila z okna zadok, ty tvár a všetci si mysleli, že sme dvojičky?