Milujem ťa, snáď len to by som ti chcela povedať, ako keď každý večer myslím na teba, každý večer, každé ráno a chce sa mi plakať, tak už príď, ja ďalej nevládzem čakať.

Nechlastaj už toľko, aby ti raz pečienka hlavu nerozbila.

Stratili sme sa, ty mňa a ja teba, stratili sme lásku, stratili sme kúsok seba, tak malý kúsok a predsa najväčší na svete, láska si našla svoje ďalšie obete. Hľadám ťa, vidím ťa a predsa nájsť ide tak ťažko, a možno ty ma už nechceš nájsť a možno nevieš ako...

Rozpoviem ti príbeh o nás dvoch, čoho svedkom sa stal Boh. Zo slov vznikla dlhá kniha, duše k nebu láska dvíha. Prečítal som všetky strany, pocit v srdci nevídaný.

Keď raz umrieš a tvoja duša bude voľne lietať po nebi, každý v nebi sa zaľúbi.

Nie som Fero Taraba. Bola tu však jeho žena a UROBILA TO!!

Dobre ráno, láska moja,
chcela by som byť len tvoja!
Ako ranný lúč, ktorý ťa pohladí,
tak i ja túžim po tvojom objatí!

Chýbaš mi stále viac a viac,
odletela by som s tebou aj na mesiac.
Spojme naše srdcia nezbedné,
zažime spoločne chvíle nádherne!