Daj mojim ústam kyslík, tak príď, keď na teba myslím. Chcem dráždiť tvoje zmysly, tak príď sa napiť z mojich úst!

Učím sa, učím... a zrazu si ma zobudil.

Každé ráno len čo vstal, buchtami sa napchával.
Teraz sa už nepostaví, pretože mu srdce stojí.

Nikdy som plakať nevedela a slzy som tiež nepoznala a teraz plačem deň čo deň, pre lásku, ktorá zmizla ako sen.

Mojim snom je s vodou splynúť,
vlasy budú vôkol tiecť,
pozerať sa na oblohu
a na nič už nemyslieť.

Mojim snom je s vetrom pískať,
utečiem ti zo Zeme,
budem si ja voľne blúdiť,
veď sa raz mi stretneme.

Odložme si na tú chvíľu
všetky pekné spomienky,
potom budú tebe patriť
všetky moje myšlienky.

Už zajtra môžeš zomrieť. Rozlišuj preto, čo je a čo nie je naozaj dôležité.

Či pršať, či snežiť, či skaza sveta bude hroziť, budem ja vždy s tebou, s tebou sa životom brodiť. Ľúbim ťa.

Láska je ako loď na rozbúrenom mori. Buď dopláva alebo stroskotá!