Tu som náhle videl, že môžem pre druhého niečo znamenať. Už len tým, že som tu a že ten druhý je šťastný, pretože som pri ňom. Je to niečo, pre čo chcem žiť.

Oči ako medvedík,
noštek ako kaleráb,
nôžky ako vetvičky,
v očkách mala paličky.
To ju nikto nemal rád,
dobodal ju vlastný brat.
A tak ona umrela,
lebo bola chudera.

Prdkol si raz krtko, usmial sa on trpko. Padli naňho chodbičky, vidieť už len nožičky.

Daj mojim ústam kyslík, tak príď, keď na teba myslím. Chcem dráždiť tvoje zmysly, tak príď sa napiť z mojich úst!

Každé ráno len čo vstal, buchtami sa napchával.
Teraz sa už nepostaví, pretože mu srdce stojí.

Nikdy som plakať nevedela a slzy som tiež nepoznala a teraz plačem deň čo deň, pre lásku, ktorá zmizla ako sen.

Mojim snom je s vodou splynúť,
vlasy budú vôkol tiecť,
pozerať sa na oblohu
a na nič už nemyslieť.

Mojim snom je s vetrom pískať,
utečiem ti zo Zeme,
budem si ja voľne blúdiť,
veď sa raz mi stretneme.

Odložme si na tú chvíľu
všetky pekné spomienky,
potom budú tebe patriť
všetky moje myšlienky.

Učím sa, učím... a zrazu si ma zobudil.