Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Policajt chytí na pláži pytliaka a chce mu dať pokutu za lov homárov bez povolenia.
- Akú pokutu? - začuduje sa pytliak. Veď som nič neurobil. Tieto dva homáre sú moji miláčikovia a ja som s nimi len na prechádzke.
- Nevymýšľajte si - oborí sa naňho policajt.
- Je to pravda - trvá na svojom pytliak. Pustím ich, aby si zaplávali, a keď zapískam, tak sa vrátia.
- No to chcem teda vidieť - povie pochybovačne policajt.
Muž teda hodí obidva homáre do vody.
- Fajn. Teraz zapískajte a som zvedavý, či sa tie homáre vrátia - povie po chvíli policajt.
- Homáre? - začuduje sa pytliak. - Aké homáre?

Rozprávajú sa dvaja muži o ženách. Prvý hovorí:
- Žena je ako platňa, obohrá sa a vymení za novú.
Druhý na to povie:
- Vieš, kamarát, tá platňa sa dá otočiť na druhú stranu a až potom sa môže vymeniť.
Blízko stojaca babka ich počuje a takto sa im prihovorí:
- Ej, chlapci, chlapci, veci sa majú inak! Ak je platňa obohratá, vymení sa ihla a hrá pekne ďalej.