Až dohorí tohto dňa sviečka a svoj tmavý plášť rozostrie pani Noc, anjelik snov nech znesie na tvoje viečka ružových sníčkov moc.

Hneváš sa na mňa? Ak áno, prečo sa hneváš? Myslíš si, že ja sa hnevám na teba? Nehnevá ťa už trošku táto nahnevaná smska? Tak sa už, prosím ťa, nehnevajme...

Bodaj by ti teraz mama mobil zobrala...

Je deň. Na chvíľku výjdi von a pozri sa na slniečko. Slniečko sa usmieva, tak sa naňho usmej aj ty a svet sa ti bude ihneď zdať omnoho tmavší.

Netráp sa nikdy za ránom, veď zajtra iné príde, a slnko čo dnes zapadlo, to isté zajtra vyjde. Vstaň a usmej sa, utri si slzy z očí, veď každý deň niečo pekne začína, a niečo pekné končí.

Myslíš si, že na teba nemyslím? Nemysli si to! Ja si tiež nemyslím, že na mňa nemyslíš! Myslím si, že na mňa myslíš, ako ja myslím na teba! Keď myslím na teba, strácam myseľ! Prepáč! ;-)

Keď si nežný ako malé dieťa, keď mi je ľúto, že objať nesmiem ťa, keď pri smiechu žiari ti tvár, chápem, že si pre mňa ten najcennejší dar.

Predstav si, že každý môj bozk je kvapka dažďa a práve ťa v posteli chytil lejak. O chvíľu príde búrka a bude trvať až do rána. Tak čo, chceš dáždnik?