Kým si ľahneš, pohladkaj mihalnicami niekoľkokrát tmu, aby ti zoslala krásne sny.

Aj ty si pripadáš ako stroskotanec, ktorý hľadá pevninu v priestore medzi narodením a smrťou? Čakám na teba, Júlia.
Tvoj Rómeo.

Originálna predstava nepoznaného, tak dlho očakávaného sladkého opojenia z dimenzie vesmírnych veličín sa krížia na bariére nášho všedného bdenia.
Tvoja nedočkavá panna.

Oči mi plačú, srdce ma bolí, iného milovať mi láska nedovolí. Miluj ma, ako ja milujem teba, odpusť mi, že nemôžem žiť bez teba!

Rada ťa mám, ty to dobre vieš, ale predsa mi nepovieš: - Ja teba tiež.

Po japonsky sa hovorí: Aishiteru!
Po slovensky ti ale teraz poviem: Milujem ťa!

Je hlucho, keď ťa nepočuť. Je celkom naopak. Je slepo, keď ťa nevidieť. Je celkom naopak. Naozaj je celkom opačne, hlucho aj slepo je, nepohnuto, nič sa nezačne. Smútok aj túžba, oboje, vzal si plus aj mínus. Bez teba je skoro senzačne. Len to vydržať... Len nezahynúť!

Môj milovaný, porcelánom oblievaný, moja láska k tebe plápolá ako rozrezaná fazuľa. Tvoje oči sú ako rybník pokrytý žaburinou, tvoja krása je ako jablko prejdené rýchlikom. Za tvoju lásku by som skočila pod rozbehnutú sliepku a tým by som spáchala samovraždu, ale len a len pre teba.