Predstav si... Ty a ja, polonahí, spotení, slnko pripeká na naše rozpálené telá. Počuť iba žblnkot potoka a my dvaja vedľa seba ...... kopeme zemiaky!

Ahoj. Videl som tvoju fotku. Je veľmi pekná. Teda pekná je, lebo je pekne farebná a pekne farebná je preto, lebo je pekné prostredie a prostredie je pekné, lebo si tam ty. To znamená, že keby si tam nebola ty, nie je pekné prostredie, fotka by nebola farebná a potom by nebola pekná, takže ty si to pekné na tej fotke... Neviem, či som sa vyjadril dosť jasne.

To včerajšie rande bolo fajn. Super som sa bavil. Škoda, že si neprišla aj ty.

Na 40% sa mi páčiš, na 50% ťa mám rada, na 60% ťa chcem, na 70% ťa milujem, na 80% chcem s tebou chodiť, na 90% chcem s tebou spať a na 100% si z teba strieľam.

Máš rád obojživelníky? Dúfam, že áno. Som totiž tvoja osobná zaľúbená žaba.

Práve ležkám vo vaničke, voda steká po mušličke, dookola sviečky horia, bradavky mi dávno stoja. Celé telo už mi horí, tak čo, mojko, už ti stojí?

Teším sa na to, až do mňa vnikne Tvoj prst, Ty ho potom vytiahneš a olížeš moju sladkosť. S láskou, Tvoja Nutella.

Je hlucho, keď ťa nepočuť. Je celkom naopak. Je slepo, keď ťa nevidieť. Je celkom naopak. Naozaj je celkom opačne, hlucho aj slepo je, nepohnuto, nič sa nezačne. Smútok aj túžba, oboje, vzal si plus aj mínus. Bez teba je skoro senzačne. Len to vydržať... Len nezahynúť!