Za oných čias si prezidenti Sovietskeho zväzu a USA vymenili sekretárky na znak vzájomnej dôvery. Tak sa aj stalo. Po piatich dňoch volá americký prezident svojej sekretárke:
- Ako sa tam darí?
- Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať.
- Takže všetko v pohode?
- Áno, ibaže tu v Rusku nie je v móde nosiť minisukne, tak mi každý deň prišijú 5cm k sukni.
- To sa dá vydržať. Dovi.
Aj ruský prezident volá svojej sekretárke:
- Ako sa tam darí?
- Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať.
- Takže všetko v pohode?
- Áno, ibaže tu v amerike nie je v móde nosiť dlhé sukne, tak mi každý deň odstrihnú 5cm zo sukne.
- To sa dá vydržať.
- Áno, problém je však v tom, že o dva dni mi bude vidno vtáka a hlaveň guľometu.

Ide chlap po ulici a na tričku má:
- Nemám rád cigánov.
Z krčmy vyjde chlap a kričí:
- Hej, čo to máš na tričku?
- To je prvá vec, čo ma na vás sere, že neviete čítať.
Cigán na to:
- Hej, poď za roh!
- To je druhá vec, že sa chcete hneď biť.
Idú za roh, cigán vytiahne nôž a chlap na neho:
- A to je tretia vec, čo ma žerie, že ťaháte nože, keď sa bude strielať!

Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?